Leto sa nám pomaly končí a jeseň nám už klope na dvere. Je to obdobie pestrofarebných stromov a kríkov, kvitnú nám stále letničky a zároveň sa treba začať trochu viac venovať záhradke, aby v pohode a bez problémov zvládla ďalšie nastupujúce ročné obdobie – zimu. Príde síce až o 4 mesiace, ale je vhodné si jednotlivé úkony efektívne rozložiť, aby sme sa koncom jesene nemuseli stresovať, prípadne aby sme na nič nezabudli. Poďme sa teda spolu pozrieť na to, čo nás v tomto ročnom období čaká.
Trávnik odporúčam na začiatku jesene prerezať pomocou vertikutátora a zároveň prihnojiť jesenným hnojivom, ktoré pomôže trávniku zvládať mrazy. Čo sa týka kosenia, vhodné je ho posledný krát pokosiť pred mrazmi (pred skutočným nástupom zimy, nie kalendárnym) približne na výšku 3 – 5cm, lebo tráva dorastá aj počas teplejšej zimy (čo sa u nás v poslednej dobe stáva pravidlom). V prípade, že máme v trávniku viac buriny, je najvyšší čas aplikovať postrek proti burine (napr. Bofix).
Kvety sú najväčšou okrasou na jar ako aj v lete. Ak chceme, aby nám v záhonoch na jar žiarili dúhové farby, teraz je už najvyšší čas na vysadenie jarných cibuľovín (narcisov, tulipánov, hyacintov, krokusov….). Tak ako zasadíme nové cibuľky, je potrebné sa postarať o cibuľky už vysadených kvetov – vybrať ich a uložiť na suché a chladné miesto v papierovej krabici. Jedná sa napríklad o cannu, gladioly, oxalis a pod. Pred koncom jesene, prípadne začiatkom zimy (záleží od počasia), je vhodné odstrániť odkvitnuté letničky, aby si pôda trochu oddýchla a pripravila sa na ďalší rok. Dobre je, aby sme nezabudli aj na trvalky a ich kvety (hosty, ľaliovky), ktoré už splnili svoju úlohu a uschli – takéto kvety jednoducho ostriháme aj so stonkami tesne pri zemi. Pred prvými mrazmi je nutné ukryť aj balkónové rastliny (v kvetináčoch) ako sú muškáty, oleandre, bougenvillea a iné.
Rez kríkov a stromov v neskorej jeseni už neodporúčam, môže to totiž podporiť predčasné vyrašenie spiacich pukov, ktoré pred zimou už nestihnú vyzrieť a zamrznú. U citlivých rastlín rezná rana spôsobí premrznutie a poškodenie konárov. Takéto zásahy nechajme radšej na koniec zimy a začiatok jari.
Jeseň je veľmi vhodná na sadenie nových rastlín, ovocných stromov a kríkov, vtedy je totiž najširšia ponuka sortimentu. Keď to nestihneme teraz, tak do sadenia, či presádzania sa môžeme pustiť najskôr až na jar. Ak by som si mohol vybrať, radšej využijem na to jeseň, lebo práve vtedy je pôda dostatočne vlhká a tým pádom uľahčuje posadeným rastlinám uchytenie sa.
Zeleninový záhon ešte stále poskytuje úrodu na náš stôl, či už je to mrkva a petržlen, ale aj ružičkový kel, pór a iné dobroty, čo sme si počas roka vypestovali. Zvyšok záhonu už veľmi vábne nevyzerá, povaľujú sa nám tam zvyšky zeleniny a rastliny, od ktorých už plody nemôžeme očakávať. Najlepšie je ich odstrániť – dať do kompostu, či zberného dvora. Neodporúčam ich zarýľovať, aby sa v pôde nerozširovali hubové choroby a škodcovia, ktorí sa tam dostali počas roka. Vyčistené záhony porýľujeme, čím pôdu prevzdušníme a necháme vymrznúť škodcov. Mráz zároveň obnoví drobnohrudkovitú štruktúru pôdy. Môžeme ešte vystrihať odkvitnuté konáre malín a černíc, zasadiť jesenný cesnak a zeleninová záhradka je pripravená na nový rok.
Záhradné náradie pred zimou očistíme od hliny a uložíme na suchom mieste. Kosačku po poslednom kosení umyjeme a vylejeme z nej benzín.
Pred mrazmi nesmieme zabudnúť vypustiť vodu z vonkajších kohútikov, vypnúť čerpadlo a vyfúknuť vodu zo závlahy kompresorom. Vyhneme sa tým nepríjemnostiam na jar, keď budeme chcieť spustiť závlahu a vody nikde.
Ak sa nám to všetko podarí, záhrada sa nám na jar odvďačí nádherne kvitnúcimi kvetmi ako aj oddýchnutými kríkmi a trávnikom.
Dnes si povieme niečo o ochrane okrasných rastlín v zime. Väčšina rastlín, pestovaných v našich podmienkach, znáša zimy bez problémov. Sú však aj také, ktoré treba chrániť pred mrazom, ak z nich chceme mať radosť aj na ďalší rok.
Farebnú okrasu skoro každej záhrady – ruže, uchránime pred mrazivým počasím zasypaním kôrou alebo nakopcovaním zeme na spodnú časť rastliny. Postarať sa treba aj o vyššie konáre a to tak, že ich zatienime čečinou a tým ich ochránime pred zubatým zimným slnkom. Málokto si totiž uvedomuje, že v zime je dôležitejšia ochrana pred slnkom, než mrazom. Do vyššie popísanej ochrany ruží sa však nepúšťame príliš skoro na jeseň, ale až s príchodom prvých mrazov. Predčasné prikrytie ruží im totiž môže viac ublížiť ako pomôcť.
Stĺpovité dreviny, ktoré sú citlivé na poškodenie tvaru snehom alebo námrazou, napríklad rod Juniperus a niektoré tuje, zviažeme hrubším špagátom, aby ich nerozvalilo. Tým si po zime zachovajú svoj pôvodný tvar.
Vždyzelené rastliny, ako napríklad Rhododendron, Skimia, či Laurocerasus, posadené na slnečnom stanovišti, môžu v zime trpieť prudkými zmenami teploty. Ak nočná teplota dosiahne -15 až -20 °C a ráno sa slnko oprie do listov, tie sa za krátku dobu zohrejú až na +10 až +15 °C, čo predstavuje rozdiel teplôt cca 30 °C. Takéto teplotné zmeny môžu spôsobiť praskanie konárov stromov. Preto je dobré dodržať nižšie uvedené zásady:
Prvou je správna výsadba citlivých rastlín. Tie, ktorým by zimné slnko mohlo uškodiť, sadíme na stanovištia, ktoré sú chránené hlavne pred ranným slnkom. Napríklad tam, kde tieň vrhá dom, strom, plot alebo tam, kde je rozptýlený tieň po celý deň (pod korunami listnatých stromov). Ak to nie je možné, zatienime rastliny v zime čečinou alebo netkanou bielou geotextíliou, ktorá spomalí tepelné skoky a zároveň umožní výmenu vzduchu, zásluhou čoho môže rastlina dýchať. Nikdy nepoužívame igelit, pod ktorým sa rastliny zvyknú spariť.
Ďalšou dôležitou zásadou je ochrana koreňového systému okrasných drevín pestovaných v nádobách. Väčšina drevín, ktoré bez najmenších problémov prezimujú v záhone, pri pestovaní v kvetináči v zime uhynie z dôvodu extrémneho premrznutia koreňov. To môže priamo zničiť rastlinu alebo spôsobiť jej uschnutie, pretože tá vyparuje vodu aj v zime a zamrznuté korene nedokážu prijať novú. Preto je vhodné kvetináče položiť na záhon a prisypať ich kôrou alebo obložiť polystyrénom. Môžeme ich tiež obaliť hrubou jutovinou alebo starým kobercom.
Nezabudnime, že rastliny v zime potrebujú aj vlahu. V prípade, že nasneží, je dobré okolo nich nakopiť sneh, ktorý ich pri postupnom topení dostatočne zavlaží. Ak však počas zimy nesneží, je nutné rastliny občas poliať, ale len v čase, keď je odmäk, aby nám cez zimu neuschli. To platí hlavne pre rastliny pestované v nádobách.
Správne zazimované rastliny jednoduchšie zvládnu nástrahy zimného počasia a v ďalšom roku budú pekne prirastať a rozvíjať sa.